170. výročie od popravy Juraja Langsfelda, hurbanovského dobrovoľníka v Kremnici

Vedeli ste, že …?
Tento rok si pripomenieme 170. výročie od popravy Juraja Langsfelda, hurbanovského dobrovoľníka v Kremnici…

Revolúcia, v rokoch 1848-1849, bola prvou, v ktorej Slováci vystúpili v dobrovoľníckom vojsku. V jeseni 1848 vytvorili Slovenskú národnú radu ako politickú reprezentantku slovenského národa a súčasne budovali vojenský dobrovoľnícky zbor. Slovenskí dobrovoľníci sa s pevnou vôľou, nadšením a zápalom zapojili do bojov v „revolučných meruôsmych rokov“, aby vydobyli národu to, čo sa im v minulosti nepodarilo.

Dňa 22. júna 2019 si pripomenieme 170. výročie popravy poručíka Juraja Langsfelda,  rodáka zo Sučian, slovenského národovca, evanjelického učiteľa a hurbanovského dobrovoľníka v Kremnici.Juraj Langsfeld žil v dobe neslobody a silnejúcej maďarizácie. Stal sa prívržencom štúrovského hnutia, so zbraňou v ruke sa neváhal postaviť na ochranu slovenského ľudu a keď ho uhorskévojsko chytilo, dobrovoľne si zvolil radšej smrť, než by zradil ideály, za ktoré bojoval.

Na pamiatku tejto udalosti, Matica slovenská Miestny odbor Kremnica, Mesto Kremnica a Evanjelický cirkevný zbor Kremnica, každoročne uskutočňujú pietnu spomienku na jeho počesť. Stane sa tak aj tento rok, a to v nedeľu,  23. júna 2019. Veľa rokov uplynulo od hrdinskej smrti Juraja Langsfelda, a za to, že nám zostáva na neho  v pamäti spomienka a má nám kto pripomínať pozitívne vzory, im patrí naše nesmierne poďakovanie a vďačnosť.

Že sa na Langsfeldov hrdinský čin nezabudlo ani po 170 rokoch dosvedčuje vybudovaný pamätník nad jeho hrobom v roku 1922. Na Langsfelda nezabúda ani jeho rodná obec Sučany.  Jeho rodný dom je jedna z mála pamiatok, ktorá sa viaže na udalosti revolučných rokov 1848-1849. Od roku 1963 je evidovaný v zozname kultúrnych pamiatok. V súčasnosti sa v tomto dome nachádza stála muzeálna expozícia a obec Sučany sa o Rodný dom Juraja Langsfelda vzorne stará.

Ľubomír Žila / 11.6.2019

Kto bol Juraj Langsfeld?
Juraj (Ďurko) Langsfeld sa narodil 16.10.1825 v Sučanoch. Jeho rod pochádza z Kremnice a osud zariadil, že svoj mladý život ukončil v Kremnici, kde sníva svoj večný sen. Otec Ján, krajčír a roľník, matka Katarína, rod. Rizmanová sa starla o početnú rodinu. Mal dve sestry a troch bratov. Študoval na lýceu v Kežmarku a na evanjelickom kolégiu v Prešove. Ako pomocný učiteľ pôsobil v Žabokrekoch a v tedajšom Turčianskom sv. Martine.

Keď v roku 1848 vypuklo Slovenské povstanie, stal sa aktívnym prívržencom Štúrovho hnutia, za čo ho uhorské úrady na jeseň 1849 uväznili. V januári 1849 po príchode slovenských dobrovoľníkov do Turca vstúpil do ich zboru a stal sa poručíkom, veliteľom čaty. V bojoch preukázal veliteľské schopnosti, statočnosť a odvahu.

Po rozpustení dobrovoľníckeho zboru,  v polovici apríla 1849,  s ďalšími jeho príslušníkmi, z Turca a Liptova, prešiel cez Halič na Oravu, kde pokračoval v boji. Dňa 28.4.1849 boli však porazení a museli sa skrývať v horách. V Kraľovianskej doline prepadli 12.5.1849 jednotku uhorskej domobrany,  pod vedením H. Görgeia, a tým spomalili jej ústup pred ruskou armádou cára Mikuláša I., nakoľko o jeho pomoc požiadal cisár František Jozef. Nakoniec ustúpili presile a Langsfeld bol nútený opäť sa skrývať. Zradil ho vlastný strýko, Čabiak, barónsky hájnik, keď ho 20.6.1849 vyzradil za odmenu tristo zlatých. Uhorský trestný oddiel ho vypátral a zajal. Spolu so sučianskym richtárom Gallom, notárom Chorvátom, prísažným Brveníkom  a ďalšími aktívnymi účastníkmi slovenského národného pohybu ich odvliekli do Kremnice. Pred vojenským súdom v Kremnici, dňa 22.6.1849, ktorému predsedal H. Görgei, potvrdil svoju vernosť slovenskému národu, ideálom sociálnej spravodlivosti a slobody, za ktoré bojoval. Rezolútne odmietol milosť ponúknutú za zrieknutie sa spolupatričnosti k slovenskému národnému životu. Traduje sa, že pred súdom povedal: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma súdiť aj Slováci, a u tých by som nechcel prepadnúť.“Odsúdili ho na trest smrti obesením a popravili pred zrakmi vlastných spolubojovníkov a obyvateľov Kremnice, ešte toho istého dňa – tri hodiny predtým, ako toto mesto dobyli ruskí kozáci.

Po porážke revolúcie 28.10.1849 bol Ján Langsfeld symbolicky, slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi na čele s
J. Franciscim a Š. Daxnerom. 

 

Ľubomír Žila / 11.6.2019

Zdroj: Biografický lexikón Slovenska V. Martin, Slovenská národná knižnica, 2013, s.628