Vedeli ste, že …? Tento rok si pripomenieme 467. výročie od smrti Juraja Šucha, hrdinu protitureckých bojov
Juraj Šucho/Šucha (okolo roku 1500 – † 9. júl 1552, hrad Drégeľ) bol vojak a kapitán hradu Drégeľv Maďarsku, ktorý sa nachádza necelých desať kilometrov juhovýchodne od mesta Šahy. Zahynul pri hrdinskej obrane tohoto hradu, keď tri dni spolu s ďalšími 50-mi vojakmi úporne odolávali útoku 10-tisícového tureckého vojska. Do histórie a literatúry sa zapísal pod maďarským prímením Szondy/Szondi.
Juraj Šucho sa narodil okolo roku 1500 v Turčianskej stolici na majetkoch Révayovcov. Pochádzal z meštianskej rodiny, z kruhov schudobneného zemianskeho rodu z Turca. V detstve si ho k sebe zobral František Révay, ktorý ho naučil čítať a písať, a na hrade Sklabiňa sa stal aj rytierom. S najväčšou pravdepodobnosťou bol, tak ako v danej dobe väčšina šľachty v hornom Uhorsku,prívržencom luteránstva.
V bitkách o pohraničné pevnosti sa vyznamenal svojou statočnosťou. Do pozornosti histórie sa však dostáva v polovici štyridsiatych rokov 16. storočia, keď Turci obsadili Ostrihom a hrad Novohrad. Ostrihomský arcibiskup Pavol Várday ho v roku 1546 vymenoval za správcu Drégeľského panstva a kapitána hradu Drégely.
Nastal osudný rok 1552. Budínsky Hádim Ali paša pritiahol 6. júla 1552 pod múry hradu Drégeľ a obkľúčil hrad s vojskom o počte asi 10 000 mužov. Dve turecké divízie ostali priamo pred hradom, tretia pravdepodobne uzavrela cestu vedúcu na Šahy a Ďarmoty, aby obrancovia hradu nedostali pomoc od banských miest a Novohradu.
Drégeľskí obrancovia pred hradom podpálili snopy sena a začali nepriateľa ostreľovať. Hrad disponoval iba dvanástimi puškami a niekoľkými delami malých kalibrov, pričom počet obrancov, vrátane bojaschopných mužov, ktorých s veľkou pravdepodobnosťou získal Juraj Šucho, sa pohyboval v počte medzi 150-250 mužov. Šucha a obrancovia hradu ich odrazili, spôsobiac Turkom veľké straty. Turci však čoskoro prelomili vstupnú bránu a po troch dňoch nepretržitého obliehania sa pripravili na rozhodujúci útok. Pred posledným útokom, 6. júla 1552, keď už bolo zrejmé, že sa polorozpadnutý hrad nemôže ubrániť, Hádim Ali paša prerušil ostreľovanie a vyzval Šucha, aby sa aj s posádkou hradu vzdal, pričom im sľúbil slobodu a bezpečný odchod. Kapitán hradu ponuku odmietol a rozhodol sa hrad brániť do posledného muža.
Pred rozhodujúcim útokom Šucha všetky cenné veci v hrade spálil a po rozlúčke so svojimi koňmi ich zabil, aby sa nedostali do tureckých rúk. Posledný útok trval niekoľko hodín, pretože obrancovia hradu kládli hrdinský odpor a padli do posledného muža.
Šucha nariadil vystreliť poslednú delovú salvu a so zbraňou v ruke sa bránil ešte aj vtedy, keď mu guľka prerazila koleno a musel bojovať kľačiac. Turci odrezali mŕtvemu kapitánovi hlavu a doniesli ju Hadim Ali pašovi. Jeho hlavu vystavil na verejnosti, svojej armáde so slovami, že by bol šťastný, keby všetci bojovali ako tento človek. Potom, vzdajúc úctu jeho hrdinstvu, ho dal pochovať so všetkými vojenskými poctami a na znamenie jeho odvahy dal vztýčiť nad hrobom jazdeckú kopiju s vlajkou.
V maďarskej kultúre sa hrdinský boj Juraja Šuchu stal národným príkladom. Mladík pochádzajúci z nižších vrstiev, šikovný, čistej povahy, ktorý sa vďaka svojej hrdinskosti stal hradným kapitánom a v boji bol príkladom vytrvalosti, odvahy, vernosti a hrdinským sebaobetovaním. Jeho meno sa objavuje v mnohých dielach maďarskej literatúry, nesú ho ulice a mnohé úrady po celej krajine a na jeho počesť vznikali aj rôzne umelecké diela. V dedinke Drégelypalánk je osadený jeho sarkofág a v Budapešti má svoju sochu.
Ľubomír Žila / 17.7.2019
Zdroj: Eliáš, Miroslav: Zabudnutý hrdinovia protitureckých bojov, 2019, s.43
