1.Kráľov 17,17-24
17 Po týchto udalostiach ochorel syn onej ženy, majiteľky domu, a jeho choroba bola taká ťažká, že v ňom neostalo dychu. 18 Povedala Eliášovi: Čo ja mám s tebou do činenia, Boží muž?! Prišiel si mi pripomenúť moju vinu a usmrtiť môjho syna? 19 On jej odvetil: Daj mi svojho syna. Potom jej ho vzal z lona, vyniesol ho do hornej izby, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko 20 a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, či aj na túto vdovu, u ktorej žijem ako hosť, chceš uviesť nešťastie, že jej usmrcuješ syna? 21 Potom trikrát ľahol na dieťa a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, nech sa vráti život tohto dieťaťa do jeho tela. 22 Hospodin vyslyšal Eliášov hlas a život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo. 23 Vtedy vzal Eliáš dieťa a zniesol ho z hornej izby do domu. Podal ho matke a povedal: Pozri, tvoj syn žije. 24 Žena odvetila Eliášovi: Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodinovo v tvojich ústach je pravdivé.
To, že si kresťan, neznamená, že nebudeš mať problémy. V živote zažívame veľa zázrakov. Mnohé však už nevnímame. Múku máme stále v zásobe a chlieb na stole každý deň. Je to dar zázraku a sme požehnaní Bohom. To však neznamená, že sa v živote nestane niečo ťažké. To zažila aj mama, ktorej zomieral syn – jej jediné dieťa. Prečo? Pretože zakaždým, keď v tvojom živote príde ťažký deň, ty sa musíš opäť obrátiť na svojho Pána a spoľahnúť sa na Neho. Opäť. A zasa. – – Eliáš je tiež plný otázok a nerozumie, prečo sa to stalo, a tak sa opäť obracia na svojho Hospodina. Modlí sa. Prosí. Skláňa sa nad mŕtvym dieťaťom a volá na Boha. Dôveruje a je svedkom vzkriesenia. – – A tak táto žena, ktorá nebola zo židovského národa, dostáva najvyššie požehnanie zmluvy medzi Bohom a človekom: Dar zachráneného života z moci smrti. Táto udalosť presvedčila ženu, že na slovo Boha sa môže spoľahnúť. A jej vyznanie – vyznanie jej srdca – nedokázal napodobniť ani vlastný Hospodinov národ! – – Problémy nás učia spoliehať sa na Boha a keď pominú, vedú nás k tým najväčším vyznaniam.
Modlitba: Aj my sa pýtame, Bože, a nerozumieme tomu, čo sa niekedy deje v našom živote. Uč nás spoliehať sa na Teba, aj keď nerozumieme Tvojim cestám a skrze Svoje zázraky veď naše srdcia k vyznaniu. Amen.
Pieseň: ES 652
Autor: Ilona Bázliková
Máš útočisko v Hospodinovi. Žalmy 91,9
Keď teda máme takúto nádej, vystupujeme s plnou otvorenosťou. 2.Korinťanom 3,12
1.Korinťanom 12,19-26 :: Modlíme sa za: Prietrž (My)
