Jedným zo živých podujatí je aj medzinárodný projekt Reformácia a ženy alebo „Frauen und Reformation“. Zúčastňujú sa na ňom krajiny niekdajšej habsburgskej monarchie: Rakúsko, Maďarsko, Česko, Slovensko, čiastočne i Poľsko a Slovinsko a krajina Reformácie – Nemecko. Ide o historický výskum úlohy žien pri šírení reformácie a obrane evanjelickej cirkvi v časoch protireformácie, teda v časovom horizonte rokov 1517–1781, t. j. od začiatku Lutherovej reformácie až po vydanie Tolerančného patentu. Slovensko v projekte zastupuje Spoločenstvo evanjelických žien.
V tejto súvislosti si neraz bezradne kladieme otázku, aké a ktoré ženy by mohli reprezentovať dejiny Lutherovej reformácie na území dnešného Slovenska. A neraz na takúto alebo podobnú otázku nevieme dostatočne presne odpovedať aj preto, lebo historická rola ženy nebola dostatočne dôkladne preskúmaná: neexistuje napríklad monografia o historickej pôsobnosti žien v dejinách Slovenska.
No predsa jestvujú pozoruhodné kapitoly o vynikajúcej účasti ženy na rozličných podujatiach slovenského kresťanského – osobitne reformačného a vôbec kultúrneho života. Boli to napríklad vzácne ženy Révai v Turci, ktoré nosili v srdci otázku: Aká je moja, aká je tvoja, aká je naša viera? Patrili medzi ne najmä: Mária Révaiová, rod. Forgáčová, Alžbeta Révaiová, rod. Teuffelová, Katarína Sidónia Révaiová, vydatá Ostrožičová, Katarína Révaiová, rod. Ujfalušiová, Alžbeta Révaiová, vydatá (1) Petróciová, (2) Calisiová.
Tieto šľachtické ženy otvárali v Turci i na Považí hradné brány a kaplnky, aby sa na bohoslužbách v artikulárnych časoch mohli zúčastňovať poddaní, podporovali protireformáciou zdecimované turčianske evanjelické a. v. zbory, bránili a živili prenasledovaných kazateľov, udržiavali „nad vodou“ artikulárne školy – najmä latinskú v Necpaloch a hradnú na Sklabinskom hrade, pomáhali ako len mohli odsúdencom na prešporských súdoch, po ich návrate z neapolských galejí pozvali niektorých – napríklad Tobiáša Masnicia – do Turca. Postavili sa na čelo takých projektov, akým bol prvý slovenský preklad Biblie svätej, ktorý bol pripravovaný v 80.rokoch 17. storočia za účasti Martina Tarnóciho, Tobiáša Masnicia a Daniela Krmana na Blatnickom hrade v Turci. Tento blatnický preklad Biblie svätej nebol doteraz objavený. Bez vzácnych žien rodu Révai by neboli vznikli a neboli by vydané viaceré dôležité knihy reformácie, napríklad Masniciova Vyvolená vinice Boží obnovená (1682) alebo Simonidesov katechizmus Vysvětlení krestianskeho učení (1704) a iné.
O týchto ženách reformácie, jedinečných ženách evanjelicko-kresťanskej viery, málo známych dcérach a nevestách rodu Révai v Turci na Slovensku, rozpráva kniha Miloša Kovačku Vzácne ženy rodu Révai, ktorú na sklonku roka 2013 vydalo v rámci medzinárodného projektu Reformácia a ženyslovenské Spoločenstvo evanjelických žien vo vydavateľstve ViViT, s. r. o., pri príležitosti blížiaceho sa 500. výročia reformácie.
Kniha venovaná ctihodnej pamiatke vzácnych žien rodu Révai je nepredajná. V prípade záujmu o ňu sa obráťte na Spoločenstvo evanjelických žien,